Roztrúsená skleróza (RS) je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje mozog a miechu. Imunitný systém pri tomto ochorení napáda ochranný obal nervových vlákien – myelín, čo vedie k poruche prenosu nervových impulzov. Výsledkom môžu byť rôznorodé neurologické príznaky, ktoré sa líšia podľa lokalizácie zápalových ložísk.
Magnetická rezonancia (MR) je dnes najdôležitejšou zobrazovacou metódou pri diagnostike roztrúsenej sklerózy. Umožňuje odhaliť zápalové ložiská ešte pred vznikom výrazných klinických príznakov, sledovať aktivitu ochorenia a hodnotiť účinnosť liečby.
Čo je roztrúsená skleróza
Roztrúsená skleróza je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém omylom poškodzuje myelín – ochrannú vrstvu obklopujúcu nervové vlákna v mozgu a mieche. Poškodenie myelínu narúša prenos nervových impulzov medzi mozgom a ostatnými časťami tela.
V priebehu ochorenia vznikajú zápalové ložiská (lézie), ktoré sa po odznení zápalu môžu zahojiť jazvou. Práve od týchto jaziev pochádza názov „skleróza“.
Roztrúsená skleróza patrí medzi najčastejšie neurologické ochorenia mladých dospelých. Najčastejšie sa diagnostikuje vo veku 20 až 40 rokov a častejšie postihuje ženy ako mužov.
Príznaky roztrúsenej sklerózy
Príznaky závisia od toho, ktorá časť mozgu alebo miechy je postihnutá.
Najčastejšie sa objavujú:
- poruchy zraku,
- rozmazané alebo dvojité videnie,
- bolesť oka pri pohybe,
- tŕpnutie rúk alebo nôh,
- mravčenie končatín,
- svalová slabosť,
- poruchy rovnováhy,
- závraty,
- neistá chôdza,
- únava,
- svalové kŕče,
- poruchy citlivosti,
- problémy s močením,
- poruchy koncentrácie a pamäti.
Niektorí pacienti majú len jeden príznak, u iných sa môže vyskytnúť viacero ťažkostí súčasne.
Príčiny vzniku
Presná príčina roztrúsenej sklerózy nie je známa.
Predpokladá sa kombinácia viacerých faktorov:
- genetická predispozícia,
- porucha imunitného systému,
- vírusové infekcie,
- nedostatok vitamínu D,
- fajčenie,
- environmentálne faktory.
Ochorenie nie je nákazlivé ani priamo dedičné, hoci genetické faktory môžu zvyšovať riziko jeho vzniku.
Prečo je magnetická rezonancia pri RS taká dôležitá?
MR mozgu a miechy predstavuje základné zobrazovacie vyšetrenie pri podozrení na roztrúsenú sklerózu.
Pomáha:
- odhaliť aktívne zápalové ložiská,
- zistiť staršie jazvy,
- potvrdiť typické rozloženie lézií,
- sledovať priebeh ochorenia,
- hodnotiť účinnosť liečby,
- odlíšiť RS od iných neurologických ochorení.
Magnetická rezonancia dokáže zachytiť aj veľmi malé ložiská, ktoré ešte nespôsobujú výrazné príznaky.
Čo ukáže MR pri roztrúsenej skleróze
Typický nález môže zahŕňať:
- ložiská v bielej hmote mozgu,
- lézie v oblasti mozgových komôr,
- postihnutie corpus callosum,
- ložiská v mozgovom kmeni,
- zmeny v mozočku,
- lézie v krčnej alebo hrudnej mieche.
Pri podaní kontrastnej látky možno rozlíšiť aktívne zápalové ložiská od starších neaktívnych zmien.
Kedy lekár odporučí MR pri podozrení na RS
Neurológ môže odporučiť vyšetrenie pri:
- náhlom zhoršení zraku,
- optickej neuritíde,
- opakovanom tŕpnutí končatín,
- poruchách rovnováhy,
- nevysvetliteľnej svalovej slabosti,
- poruchách koordinácie,
- podozrivých neurologických príznakoch,
- nejasnom náleze pri neurologickom vyšetrení.
Vo väčšine prípadov sa vyšetruje mozog, podľa potreby aj krčná alebo hrudná miecha.
Ako prebieha diagnostika roztrúsenej sklerózy
Stanovenie diagnózy vyžaduje kombináciu viacerých vyšetrení.
Patria medzi ne:
- neurologické vyšetrenie,
- magnetická rezonancia mozgu,
- MR miechy,
- lumbálna punkcia,
- vyšetrenie mozgovomiechového moku,
- evokované potenciály,
- krvné testy na vylúčenie iných ochorení.
Samotný nález na MR ešte automaticky neznamená roztrúsenú sklerózu. Diagnózu stanovuje neurológ na základe celkového klinického obrazu.
Najčastejšie otázky
Je roztrúsená skleróza dedičná?
Nie priamo. Genetické faktory môžu zvyšovať riziko vzniku ochorenia, ale väčšina pacientov nemá blízkeho príbuzného s RS.
Je MR bolestivá?
Nie. Magnetická rezonancia je neinvazívne a bezbolestné vyšetrenie.
Musí sa pri MR podať kontrastná látka?
Nie vždy. Kontrastná látka sa používa najmä vtedy, keď je potrebné posúdiť aktivitu zápalových ložísk.
Môže mať pacient normálnu MR a napriek tomu RS?
V skorých štádiách je to zriedkavé, ale možné. Ak príznaky pretrvávajú, neurológ môže odporučiť opakované MR alebo ďalšie vyšetrenia.
Dá sa s roztrúsenou sklerózou viesť plnohodnotný život?
Áno. Vďaka modernej diagnostike, účinnej liečbe a pravidelnému sledovaniu vedie mnoho pacientov dlhé roky aktívny pracovný aj osobný život.
